Je nám všetkým jasne známe, že Slovensko je jednou z najhorších krajín Európskej únie v miere recyklovania komunálneho odpadu. Druhé miesto od chvosta! To je „excelentne“ nelichotivé umiestnenie. Naša vizitka. Tento stav je zarážajúci a alarmujúci. V čom sme v našich vnútrach iní ako napríklad susediaci Rakúšania? Sme predsa rovnakí ľudia – máme jednu hlavu, dve oči, dve ruky. Rovnaký mozog. Len to rozmýšľanie je diametrálne odlišné. Čím to je? Zlou enviromentálnou výchovou? To si ja osobne nemyslím, keďže v časoch socializmu sme boli naučení odpad krásne triediť. A ani nám to neprišlo ťažké alebo divné, ani ako robota navyše. Proste sa to tak robilo. Všetci to robili. Zálohované fľašky sme poslušne vracali do obchodov, sklo sme hádzali do zelených vysokých kontajnerov, triedili sme papier. Pamätám si, ako sme v triede na základnej škole súťažili o to, kto prinesie do zberu najviac papiera. Priznám sa, každý počmáraný šmirák som si kvôli zberu denno-denne odkladala v izbičke na kôpku a sporila, aby som ho mala najviac. A keby len to. Zbierali sme gaštany aj šípky. Chodili s vrecami po okolí a hľadali dary prírody. Kde sa v nás brala táto motivácia, ktorá v dnešnej dobe tak veľmi chýba? Jednoslovná odpoveď na túto otázku sa hľadá veľmi ťažko. Slovenský spôsob uvažovania je v dnešnej dobe jednoducho iný. Možno za to môžu stále meniace sa pravidlá v systéme zberu a triedenia. Odpadová legislatíva sa mení každú chvíľu. Raz tu máme recyklačný fond, potom naopak organizácie zodpovednosti výrobcov a možno onedlho opäť obnovíme enviromentálny fond. Pravidlá triedeného zberu sa za posledných desať rokov menili aj niekoľkokrát. Ľudia majú v tom chaos, a hlavne – chýba im motivácia. Veď prečo by to robili zadarmo? Tým, ktorí separujú a tým, ktorým je to ukradnuté, vymerá samospráva aj tak rovnaký poplatok. Ale nechcem všetkých hádzať do jedného vreca, nechcem nikoho súdiť. Nateraz poznám iba dôsledky nášho konania, ktoré neničia len životné prostredie.
V sfére zberu a zvozu odpadov figuruje veľké množstvo komponentov, ktoré do seba zapadajú ako puzzle. Všetko sa navzájom ovplyvňuje. Je to kolobeh, o ktorom bežný človek ako súčasť konzumného života nemá ani len tušenie. Drvivá väčšina ľudí jednoducho napchá svoje smeti do jedného vreca, vyjde pred dom, zdvihne veko čierneho kontajnera a tým to končí. O ďalšom osude odpadu nepremýšľa a zodpovednosť necháva na iných. Neuvedomuje si, alebo sa jednoducho nezaujíma o to, aké ďalšie procesy a aké množstvo financií a úsilia sú potrebné na jeho zlikvidovanie.
Všetko do jednej nádoby
Slovenský odpad je jednoducho jedno veľké špecifikum. V našom komunálnom odpade nájdeme všetko, čo sa mohlo ďalej recyklovať, sú tam kamene, kovy, oblečenie, rozmerné plastové hračky, biologicky rozložiteľný materiál, stavebný odpad aj sklo. Skladba nášho odpadu je odlišná ako v západných krajinách, tam tieto spomínané odpady v nádobách na zmesový komunálny odpad jednoducho nenájdeme, pretože ľudia zodpovednejšie separujú. V západných krajinách sa na zvoz odpadov používajú najčastejšie lineárne lisovacie nadstavby, vo východných naopak rotujúce nadstavby. Prečo je to tak?
„Kvôli skladbe nášho odpadu. Napríklad v Nemecku nenájdete v smetných nádobách kamene či časti stavebných odpadov. Tieto zložky výrazne poškodzujú lineárny lisovací mechanizmus nadstavieb, najmä lisovacie dosky a ich dráhy. Pri rotačnom systéme nič podobné nehrozí. Len deväť častí rotačnej nadstavby podlieha opotrebovaniu. V lineárnej nadstavbe je ich viac ako štyridsať. Slovenský špecifický komunálny odpad znižuje životnosť lineárnej nadstavby o viac ako jednu tretinu a zvyšuje náklady na opravy a údržbu nadstavby viac ako štvornásobne v porovnaní s rotačnou nadstavbou. Naviac Rotopress nie je nutné po vyprázdnení čistiť. Má samočistiacu schopnosť. Je o 800 kg ľahší ako lineárny press, čo zvyšuje jeho užitočnú nosnosť. Odpad ukladá priebežne po celej dĺžke nadstavby a preto nepreťažuje zadnú nápravu tak ako lineárny press. Zadný previs Rotopressu je o 40% kratší ako previs lineárneho pressu, čo predstavuje lepšie manévrovacie a jazdné vlastnosti vozidla. Homogénne premiešanie odpadu v Rotopresse umožňuje čiastočné kompostovanie odpadu, pričom nevzniká hniloba. Taktiež sa minimalizuje riziko vznietenia odpadu v nadstavbe zapríčinené horúcim popolom, aj keď je zakázané ho ukladať v zberných nádobách. Rotopress je ideálny na zvoz komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu. Lineárny press je naopak na zvoz bioodpadu nevhodný,“ vysvetľuje rozdiely nadstavieb JUDr. Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox s. r. o. v Lučenci.
Veľkým problémom sú v komunálnom odpade najmä stavebný odpad a sklo, ktoré najviac ničia zvozové nadstavby. „Veľa krát sa nám stalo, že sme našli v polopodzemných kontajneroch za vlečku stavebného odpadu. Ľudia sú jednoducho takí,“ hovorí riaditeľ Nitrianskych služieb komunálnych služieb Ing. Ladislav Peniaško. „Sklo by sa malo separátne nachádzať iba v kontajneri na to určenom. Ale žiaľ nachádza sa aj v zmiešanom komunálnom odpade a dokáže časom úplne zničiť zvozovú nadstavbu. Ale je dôležité povedať, že aj vyseparované sklo nie je vhodné na odvoz linearom alebo rotopressom. Malo by sa zvážať hákovými nosičmi v kontajneroch. Realita Slovenska je však iná a sklo sa vozí v tých istých autách ako komunálny odpad kvôli nevôli samospráv investovať do hákových nosičov, pretože je pre ne neefektívny. Takýmto konaním sa nadstavba zničí po piatich až šiestich rokoch,“ vraví JUDr. Roman Malček.
Ako to robiť a neprerobiť
Najlepšie je pozrieť sa do minulosti. Prvé vozidlá na zvoz odpadu s rotačným systémom lisovania sa v Európe objavili v Nemecku, kde ich uviedla na trh spoločnosť Kuka v roku 1927. V Československu začala ich licencovaná výroba v 30-tych rokoch v koncerne Českomoravská-Kolben-Daněk, kde sa vyrábali až do roku 1999. „Organizovaný zber odpadu u nás začal v Prahe v roku 1920 systémami hák a puritas. Spočiatku sa na odpad používali 60l nádoby, neskôr sa vymenili za 110l. Originálne Rotopressy prešli niekoľkými generačnými zmenami, počas ktorých sa zmenil vzduchový pohon bubna na hydrostatický. Bubon bol výrazne zosilnený, do nadstavby pribudla niekoľkostupňová elektronika, nehovoriac o dizajne nadstavby. Množstvo odvezeného odpadu vzrástlo trojnásobne pri rovnakom objeme nadstavby. Počas uplynulých 100 rokov sa výrazne zmenil druh a skladba komunálneho odpadu. Dominantný popol bol postupne nahradený plastami, fóliami, papierom a bioodpadom. Požiadavky a potreby pre transport odpadu však zostali rovnaké - odviesť čo najviac odpadu za čo najkratší čas,“ vysvetľuje JUDr. Roman Malček.
A tu je ďalší kameň úrazu slovenského zvozu odpadu – a to je preťažovanie smetiarskych áut. Keďže dnešná uponáhľaná a konzumná doba tlačí najmä na efektivitu a rýchlosť, netreba sa čudovať, že prevádzkovatelia týchto služieb autá preťažujú. Radšej zaplatia pokutu a vymenia rýchlejšie opotrebované diely v nadstavbe, pretože sa im to stále viac finančne oplatí. Ako to teda robiť dobre a nezničiť si na Slovensku zvozovú techniku? Odpoveďou je kvalitná, pre slovenský trh „nepriestrelná“ zvozová nadstavba s rotačným systémom, určená a namierená pre slovenský odpad práve vďaka jeho nelichotivým vlastnostiam. A tu treba pošepkať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. V Európe vyrábajú nadstavby s rotačným systémom minimálne štyria výrobcovia. Najväčší z nich je Nemecký Faun, v Rakúsku je to MUT Stockerau a z Grécka pochádzajú dvaja výrobcovia Toumbas a Kaoussis. Pri výbere zvozovej nadstavby treba byť obzvlášť opatrný a neprihliadať iba na obstarávaciu cenu, pretože pri akýchkoľvek problémoch s nadstavbou sa táto cena vysoko navýši. Dôležité pre kvalitný zvoz odpadu, dlhú životnosť a správnu efektivitu nadstavby sú práve jej vlastnosti, a to sú prevádzkové náklady, skutočná hmotnosť prevezeného odpadu, správne systémy pre vyklápanie slovenských smetných nádob či pevnosť samotnej nadstavby.
Testovanie nadstavieb
Pre lepšie pochopenie celého problému sa odohral v podmienkach regiónov Lučenca, Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša test nadstavieb výrobcov Faun a Toumbas, ktorý si zobrali pod patronát spoločnosti Marius Pedersen a Brantner. A s akým výsledkom? Nadstavby sa testovali v identických lokalitách s identickým komunálnym odpadom. Obaja výrobcovia rotačných nadstavieb na papieri deklarujú minimálny lisovací pomer stláčania odpadu v ich nadstavbe 1 : 6, čiže obe by mali odviesť minimálne 120 m³ voľne sypaného komunálneho odpadu. Faun Rotopress na podvozku 6x2 o celkovej hmotnosti 26 ton odviezol 12 až 14 t zmiešaného komunálneho odpadu. Grécky Toumbas na podvozku identickej celkovej hmotnosti odviezol len 6 až 9 ton. Test preukázal lisovací pomer u Faunu 1:7, u Toumbasu len 1 : 3 resp. 1 : 4. „Po prepočítaní ročný objem naviac odvezeného komunálneho odpadu u Faunu je 756 – 1260 ton oproti Toumbasu. Vo finančnom vyjadrení pri priemernej transportnej cene 15 eur za 1 tonu odpadu, to predstavuje úsporu 18 900 eur za rok oproti Toumbasu. Pri predpokladanej 15 ročnej životnosti nadstavby je výška úspory 283 500 eur,“ vysvetľuje JUDr. Roman Malček zo spoločnosti Redox s. r. o.
Okrem hmotností sa pri teste ukázali aj ďalšie podstatné rozdiely medzi nadstavbami. Toumbas oproti Faunu vyklápa nádoby na odpad pomalšie o 15 percent. „Pri teste sa odhalilo, že originálny grécky vyklápač nevyklápa slovenské 110 litrové nádoby, jeho systém ho nevie uchopiť. Pri vyklápaní 240 litrových a 1 100 litrových nádob má problém s otvorením veka nádoby. Toumbas automaticky vyklápa len 1100 litrové nádoby s plochým vekom, a tie s oblým vekom musia byť otvorené manuálne obsluhou vozidla,“ dodáva JUDr. Roman Malček. Aby mohla grécka nadstavba fungovať a robiť bezpečne prácu, na ktorú je určená, musela prejsť dodatočnou úpravou. Jej prevádzkovateľ musel vymeniť originálny grécky vyklápač za integrovaný vyklápač českého výrobcu a zároveň upraviť aj zadné veko, aby mohli byť bez problémov a bez zásahu obsluhy vozidla vyklopené všetky typy odpadových nádob, ktoré sa na Slovensku používajú. Nadstavbu bolo potrebné utesniť, pretože počas celého testu vypadával z jej zadnej časti drobný odpad. Hodnota všetkých úprav sa vyšplhala na viac ako 15 000 eur.
Realita nášho sveta
Treba si to povedať na rovinu. Dnešný svet je úplne odlišný ako bol v minulosti. Z každej strany sa na nás sypú obaly rôznych druhov, zabalené je už prakticky všetko – od chleba, cez vodu až po nový nábytok. Každý deň sa na Slovensku produkujú tony odpadkov, ktorých sa chceme rýchlo zbaviť. Či už ide o zmiešaný odpad z našich domácností, stavebný odpad vzniknutý pri stavbe domu alebo ten biologický z našich záhrad. Zvozové autá pracujú takmer nepretržite, prevážajú odpad v službách od rána do večera a fungujú takmer bez údržby. Pokiaľ sa má aj zvoz slovenského odpadu robiť kvalitne a efektívne, potrebná je kvalitná technika určená pre náš špecifický slovenský odpad.
