Od prvého dňa nového roka si obyvatelia Slovenska budú musieť zvykať na triedený zber ďalšieho druhu odpadov - biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Samosprávy musia zabezpečiť jeho zber, zvoz i spracovanie, čo bude technicky, hygienicky i finančne náročné. Viaceré mestá i obce už avizujú zvýšenie poplatkov za odvoz odpadu, pretože hradený by mal byť práve z peňaženiek jeho pôvodcu. Ani to však často nestačí na pokrytie všetkých nákladov. K aktuálnej téme kuchynských odpadov sme k rozhovoru oslovili lídra v oblasti zvozovej komunálnej techniky na Slovensku, konateľa spoločnosti Redox s. r. o. JUDr. Romana Malčeka.
Pomaly sa blíži termín spustenia zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu s slovenských samosprávach. Ako podľa vás na neho zareaguje väčšina Slovákov?
Zber kuchynského odpadu v rodinných domoch vidím ako bezproblémový. Iné to už bude na sídliskách. Tu sa ukáže skutočná zodpovednosť a environmentálna uvedomelosť našich občanov. Rozhodujúci vplyv na zber a triedenie bude mať samospráva. Všetko záleží od toho, do akej miery bude mať od 1. januára budúceho roka vybudovaný systém zberu a zhodnotenia kuchynských odpadov.
Väčšina zvozových áut na Slovensku nie je na zber kuchynských odpadov prichystaná. Aké úpravy treba na autách robiť a čo bude potrebné pre zvoz týchto odpadov, aby boli dodržané hygienické opatrenia?
Jediným typom zvozovej nadstavby, ktorá je schopná zvážať kuchynské odpady bez úniku kvapalín, je rotopress v bio prevedení. Kuchynský odpad a ostatný biologicky rozložiteľný odpad je v rotoprese stabilizovaný a zmiešaný, dochádza v ňom k absorbcii tekutín, spúšťa sa prvá fáza hygienizácie odpadu. Rotopres v základnom prevedení je nutné dovybaviť bio úpravou, čo zahŕňa montáž vane a tesnení nadstavby.Každá zberová spoločnosť na Slovensku disponuje minimálne jedným rotopresom, takže v zvoze tohto druhu odpadu nevidím problém.
Evidujete nejaké problémy alebo požiadavky so zavádzaním zberu kuchynského odpadu u svojich zákazníkov?
Najväčším problémom je splnenie požiadavky drvenia kuchynského odpadu na frakciu 12mm v zmysle nariadenia Európskej komisie. Hoci je tento proces technicky zvládnuteľný, treba povedať, že je mimoriadne finančne náročný, a platiť ho bude musieť samotný obyvateľ.
Čo si myslí JUDr. Roman Malček o zvyšovaní poplatkov za zber odpadov, o bioplynných staniciach či o možných problémoch s kuchynským odpadom, sa dočítate v decembrovom vydaní časopisu Komunálna technika.*