Vytŕčajúce pne po spílení poškodených stromov je momentálne aktuálna téma. Súvisí s ekológiou, súvisí aj s úpravou krajiny, čiastočne aj s hygienou prostredia a aj s úpravami pozemkov pred stavebnými prácami.
Naraziť na peň pri kosení alebo mulčovaní je len jedným z problémov, ktoré tvoria neodstránené pne zrezaných stromov. Dlhodobo prežívajúce pne stromov priťahujú aj množstvo odpadkov. Je to zvláštne, ale zrovna pri pňoch sa vždy objaví nejaký zatúlaný papier či plastový pohárik. Huby a plesne si rovnako nájdu svoje miesto na dožívajúcom dreve bývalých stromov, ktoré už prežívajú len v podobe pňov tesne trčiacich nad povrchom zeme. S podobnými problémami bojujú aj stavebníci. Príprava pozemkov na stavbu si často vyžaduje likvidáciu pňov po spílených stromoch. Ešte závažnejší problém je pri výstavbe ciest, kedy aj koreňový systém hrá zásadnú úlohu v kvalite podložia. Postupne odhnívajúci koreňový systém môže v niektorých prípadoch narušiť stabilitu podložia. Z technologického hľadiska, ale aj estetického, zdravotného, ekologického aj s dôrazom na bezpečnosť sa pne po vyrezaných stromoch doporučujú odstrániť. Ako na to?
V posledných rokoch sa do popredia stále viac dostáva riešenie, ktoré zlikviduje peň lokálne, na mieste, kde je. Bez narúšania štruktúry pôdy, bez kopania, bez vozenia a manipulácie pňov, bez odpadu. Tento spôsob je frézovanie pňov. Frézy na pne premenia akýkoľvek peň na kopu pilín a triesok. Dokonca odfrézujú aj koreňový systém. Možno len do určitej hĺbky, ale pre drvivú väčšinu činností je to viac ako výhodné riešenie. Po odfrézovaní pňa sa vzniknutými pilinami zrovná terén a je pripravený napríklad na siatie trávy, výsadbu nových stromov, kopanie základov pre budovy a podobne.
Frézy na pne sú špeciálne zariadenia s obrovskou variabilitou pohonu. Viac o frézovaní napríklad s pomocou stroja Avant, sa dočítate v aprílovom vydaní časopisu Komunálna technika.
Autor: Grolos*
