V nitrianskej Botanickej záhrade SPU je nový náučný chodník, kde nájdeme viac ako sto druhov rastlín ploche asi 4 500 hektárov. Výsadba v parku trvala skoro celý rok. Výsledkom úžasnej snahy sú dnes desaťtisíce rastlín, ktoré sú odolné voči klimatickým zmenám a budú živou učebnicou ako pre študentov a odborníkov, tak i pre širokú verejnosť.
Park Botanickej záhrady v Nitre po dlhšej odmlke ukázal svetu, čo všetko sa v ňom zmenilo. Nachádza sa tu nový náučný chodník zameraný na osvetu v oblasti zníženia negatívnych dôsledkov zmeny klímy a bol jednou z aktivít v rámci projektu envirocentra. Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) získala financie z Operačného programu Kvalita životného prostredia a celkové oprávnené náklady na stvorenie náučného chodníka boli 180 000 eur.
Pre klimatické zmeny
Riaditeľka Botanickej záhrady SPU v Nitre Ing. Alica Beňová predstavila náučný chodník ako rozsiahle výsadby bylinných spoločenstiev, ktoré zaberajú približne 4500 hektárov. „Všetky sú navrhnuté tak, aby zvládli klimatické zmeny. Slúžiť budú nielen verejnosti na obdiv, ale najmä študentom a odborníkom,“ povedala. Podobný názor zaznel i z úst dekana FZKI Dušan Igaza: „Študenti i odborníci budú mať možnosť testovať, akým spôsobom sa spoločenstvá rastlín dokážu s problematikou klimatickej zmeny vysporiadať. Bude to teda aj akési testovanie. Verejnosť zároveň bude mať možnosť vidieť, ako tieto výsadby fungujú,“ dodal.
Ako vyzerajú výsadbové moduly
Hoci sa laikovi pri prechádzke parkom môže zdať, že je to úžasná výsadba plná farieb a stoviek druhov kvetov, zmysel náučného chodníka je oveľa hlbší. Chodník predstavuje názornú ukážku opatrenia efektívneho a ekologického prístupu k výsadbe zameraného na zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov klímy. Scenár pre náučnú trasu je koncipovaný tak, aby si ľudia všetkých vekových kategórií teoreticky osvojili problematiku klimatickej zmeny, spoznali nástroj na riešenie pomocou vysadených modelov a nadobudli zručnosti pri realizácii napríklad vo vlastnej záhrade. Chodník pozostáva z 24 modelov v 3 spoločenstvách – výsadbové moduly otvorených stanovísk, výsadbové moduly okrajov porastov a výsadbové modely porastov.
V prvom moduly, kde ide o slnečné záhony s rozhodujúcim faktorom svetelných a poveternostných pomerov, sa prezentujú rastliny, ktoré sa prispôsobili daný stanovišťa ochranou proti nadmernej transpirácii pomocou adaptačných zmien v morfológii. Ide o zmeny napríklad ako sú zhrubnutie pokoťky listov, listy sú ihlicovité, nitkovité alebo sivosfarbené, plstnaté, tuhosťou stoniek a podobne.
Druhý model sú lemové polotieňové spoločenstvá. Výška rozkonárenia stromov nad povrchom pôdy určuje možnosti a druhovú skladbu podrastových bylín. Rozlišujú sa otvorené a uzavreté okraje porastov. Typické sú tu plazivé, širokorastúce, poliehavé a popínavé druhy. Vďaka týmto životným formám sa môžu priebežne prispôsobiť každoročne sa meniacej a pribúdajúcej mase výhonov drevín tým, že rastú za svetlom a ak sú výhonky príliš dlhé, poľahnú na zem, zakorenia a vytvoria novú rastlinu.
Tretí modul sú čisto podrastové spoločenstvá, ktoré sú tu vysadené v podrastoch drevín. V porastoch opadavých listnatých stromov sú korene bylín a drevín rozložené v rôznych vrstvách pôdy, čím je v podstate umožnená ich vzájomná existencia. Podrastové byliny formujú svoj koreňový systém v rôznych hĺbkach: vo vrchnej humóznej vrstve pôdy sa nachádzajú pozemky, o niečo hlbšie zasahuje koreňový systém. Ďalším existenčným faktorom podrastových bylín vo veľmi hustých skupinách stromov je často nedostatok svetla.*
