Marius Pedersen na Slovensku prevádzkuje až dvanásť skládok a päť dotrieďovacích stredísk. V roku 2014 otvorili posledné tri z nich, a to zrekonštruovaný zberný dvor v Trenčíne, nový areál s triediacou halou v Pezinku a novú halu s triediacou linkou v Šulekove. Práve areál v Šulekove neďaleko Hlohovca je najmodernejším zariadením na triedenie plastov na Slovensku.
Areál v Šulekove je treťou dokončenou investíciou firmy Marius Pedersen, a. s., za posledné dva roky. Prácu si tu našlo až päťdesiat zamestnancov. Tento zrekonštruovaný zberný dvor vyniká svojou novou optickou linkou, zatiaľ najmodernejšou v našej republike. Optickú linku dodala rakúska spoločnosť Wolfgang Binder a je prispôsobená špecifickým potrebám závodu. „Celkové investičné náklady boli 1,35 milióna eur, z toho 650 tisíc eur stála linka. Z Recyklačného fondu sme na linku dostali dotáciu vo výške 500 tisíc eur,“ približuje výšku investícií regionálny riaditeľ spoločnosti Kamil Džačovský.
Spoločnosť sa v rámci projektu a poskytnutej dotácie zaviazala v rokoch 2015–2019 spracovať 12 550 ton plastov. V súčasnej dobe funguje linka na dve zmeny a spracováva triedený odpad asi od 320 tisíc občanov, priemerne asi 250 ton odpadu mesačne. „Do budúcna plánujeme zvýšenie množstva, máme ešte kapacitu pre jednu zmenu,“ dodal Kamil Džačovský.
Pracuje pomocou spektrometra
Dominantou areálu je veľká hala s rozlohou 2200 m², v ktorej sa okrem optickej linky nachádza aj kontinuálny lis na spracovanie papiera a plastov a triediaca linka na manuálne spracovanie plastov, tzv. kabínová triedička. Triedenie odpadu začína nakladaním vstupného materiálu, ktorým je separovaná zmes plastov. Táto pochádza z triedeného zberu v mestách a obciach. Zmes sa naloží nakladačom do vstupnej násypky, z ktorej ďalej postupuje do kabínovej triedičky. V nej pracujú dvaja zamestnanci, ktorých úlohou je predpríprava odpadu na samotné optické triedenie, čiže z neho vyberajú nadrozmerný odpad a trhajú vrecia. Ďalším krokom je magnetický separátor, ktorý automaticky oddelí všetky feromagnetické zlúčeniny kovov. Od tohto momentu sa triedenie stáva plne automatizované.
Materiál vstupuje do balistického separátora, kde sa vytriedi na tri frakcie. Jedna frakcia je podrozmerná pod 6 cm. Odpad sa ďalej triedi na ďalšie dve frakcie, dvojrozmernú a trojrozmernú. Dvojrozmerná, alebo 2D frakcia sú ploché veci, predovšetkým fólie, ktoré sa dajú materiálovo zhodnotiť. Trojrozmernú alebo 3D frakciu tvoria PET fľaše a drogériové fľaše. Takto vyseparovaný odpad pokračuje v ceste do optickej jednotky, v ktorej sa vytriedi na štyri komodity v dvoch krokoch, podľa druhu aj farby, a to pomocou merania vlnových dĺžok odrazeného svetla.
„V prvom kroku z celkového množstva odpadu, ktorý do optickej linky podáva balistický separátor, linka vytriedi dve komodity. Zvyšná časť sa lomeným dopravníkom dostane do druhej časti optickej linky, kde samostatne vytriedi ďalšie dve komodity. To znamená, že linka dokáže vytriediť odpad na 4 komodity, akékoľvek, ktoré si nastavíme. Momentálne ju využívame na triedenie PET fliaš podľa farby, na číru, modrú, zelenú a mix,“ dopĺňa Kamil Džačovský.
Vytriedený odpad sa vyfukuje stlačeným vzduchom do jednotlivých šácht a padá na platformu, pri ktorej pracujú štyria zamestnanci pre účely kontrolovania kvality výstupného materiálu tak, aby spĺňal kvalitatívne požiadavky koncových odberateľov. Úspešnosť triedenia optickou linkou je okolo 97 percent. Podľa Džačovského je dlhodobým problémom Slovenska hlavne nízka kvalita vstupného materiálu, hlavne zo sídliskového zberu z 1100 litrových nádob. Ideálne by bolo, ak by fľaše boli stlačené, čisté bez zvyšku tekutín. Odpad z triedenia, ktorý nie je už ďalej materiálovo zhodnotiteľný, končí v lisovacom kontajneri. Ako však priblížil Džačovský, spoločnosť ho dokáže zhodnotiť ešte energeticky v prevádzke v Pezinku, kde z neho vyrábajú tzv. TAP, teda tuhé alternatívne palivo pre cementárne.*
Viac sa dočítate v časopise Komunálna Technika č.2
Foto: Marius Pedersen, a. s.
