Spoločnosti Redox a E.C.A. z Lučenca sa zaoberajú náročnou témou, stabilizáciou ťažkej biologickej frakcie zo zmesového komunálneho odpadu. Na Slovensku už od nich stoja prvé biodomy, ktoré predstavujú aeróbnu technológiu podsitnej frakcie zmesového komunálneho odpadu.
Téma spracovania zmesových komunálnych odpadov je dnes globálna a diskutovaná nepretržite. Nástupom novej vlády na Slovensku sa povinnosť úpravy odpadov (termín bol 1. 1. 2024 – pozn. red.) pred uložením na skládku posunula o ďalší rok. Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu je dôvodom posunu termínu skutočnosť, že Slovensko nemá dostatok kapacít a linky na mechanicko – biologickú odpadu nie sú sprevádzkované. Tiež uviedol, že podľa údajov ministerstva je aktuálne pripravených 49 percent trhu. Ministerstvo teda zatiaľ odložilo povinnosť mechanicko – biologickej úpravy odpadov na 1. 1. 2025 s tým, že časový priestor postačí i na nové nastavenie odpadovej politiky. Zákaz skládkovania odpadov bez jeho prechádzajúcej úpravy vyplýva z legislatívy Európskej Únie, Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851, zo zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 382 / 2018 Z. z.
To, čo sa už vytriediť nedá
Realizáciou triedeného zberu jednotlivých zložiek odpadu a ich recykláciou výrazne znižujeme množstvo zmesového komunálneho odpadu. To, čo už Slováci vytriediť nedokážu, končí práve v čiernych kontajneroch ako zvyškový komunálny odpad. Predpokladá sa, že tu sa nachádza už len taký odpad, ktorý je považovaný za nevhodný na akékoľvek ďalšie použitie, nedá sa recyklovať či kompostovať. Nachádza sa tu však aj značné množstvo odpadu, ktoré ľudia jednoducho nevytriedili v rámci triedeného zberu. Takýto odpad musí byť predtým, ako poputuje na skládku odpadov, biologicky stabilizovaný, aby nedochádzalo na skládkach ku vzniku a uvoľňovaniu metánu a ku kontaminácii podzemných vôd. Práve na toto má slúžiť tzv. mechanicko – biologická úprava odpadu (MBÚ), čo zjednodušene znamená dodatočné dotriedenie a biologickú stabilizáciu odpadu. Odhaduje sa, že pomocou MBÚ sa dá množstvo zvyškového odpadu znížiť ešte zhruba o polovicu.
Ako vyzerá MBÚ
Cieľom mechanicko – biologickej úpravy odpadov je maximálne minimalizovať dopad komunálnych odpadov na životné prostredie. To sa v rámci tejto úpravy dosahuje dotrieďovaním zvyškového odpadu (pokiaľ možno pre ďalšie ich využitie) a stabilizáciou biologicky rozložiteľných odpadov. Proces mechanicko-biologickej úpravy odpadov je založený na rôznych fyzikálnych kombináciách ako drvenie, sitovanie, triedenie a na biologických postupoch úpravy odpadov, ako sú aeróbny alebo anaeróbny rozklad bioodpadov. Po úprave tak vzniká stabilizovaný odpad, ktorý sa môže umiestniť na skládku. Stabilizácia je podľa pracovného dokumentu Európskej komisie „Biologické spracovanie biologických odpadov“ zníženie rozložiteľnosti biologických odpadov, ktoré sa prejavuje minimalizáciou zápachu a poklesom respiračnej aktivity za obdobie 4 dní (AT4) pod 10 mg O2/g sušiny odpadu. Takto stabilizovaný odpad už nie je považovaný za biologicky rozložiteľný odpad v zmysle Smernice EU 1999/31/EC "o skládkach odpadov".
Biodomy od Redox-u a E.C.A.
Do mechanicko–biologickej úpravy zmesového komunálneho odpadu sa zapojili aj lučenecké poločnosti Redox a E.C.A. so stabilizačnými a hygienizačnými biodomami, ktoré spĺňajú všetky prísne smernice a normy pre MBÚ. „My sa pri téme povinnej úpravy odpadu sústredíme aj na tému náročnejšiu, a to na stabilizáciu ťažkej biologickej frakcie z komunálneho odpadu. Na Slovensku sme inštalovali prvé biodomy. Pilotné projekty biodomov na stabilizáciu BRO frakcie zo zmesového komunálneho odpadu nám umožnila realizovať skupina Marius Pedersen. Máme ich dva v strednej veľkosti, v Bzenici a vo Veľkom Krtíši a sme aj v príprave dvoch veľkých projektov pre túto skupinu s kapacitou viac ako 15 tisíc ton /rok /projekt,“ hovorí Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox. Ako podotkol Roman Malček, životnosť tejto investície z hľadiska plnenia svojho účelu je odhadovaná na 20–25 rokov.
Ako to funguje
Všetko začína vstupným zmesovým komunálnym odpadom (ZKO), ktorý musí najprv prejsť mechanickou úpravou. Tento materiál sa podrví na rozmer maximálne 300 mm a podrvený putuje na roztriedenie sitovaním na nadsitnú frakciu priemerov 80 -300 mm (plasty, sklo, papier) a podsitnú frakciu priemeru 50- 80 mm (BRKO, inert). Podsitná frakcia je už ďalej určená na hygienizáciu aeróbnou technológiou v podobe biodomu. Biodom je uzavretá stavebno-technologická jednotka určená k aeróbnej stabilizácii biologicky aktívnych substrátov, ktorá je zložená z betónového opláštenia, prevzdušňovacieho systému, z odsávacieho systému odpadovej vzdušniny, riadiacej jednotky pre zabezpečenie plne automatickej prevádzky prevzdušňovacieho systému, sondy na meranie vstupných veličín počas procesu, kanalizačného systému pre odvádzanie výluhu a biofiltra pre filtráciu emisií vznikajúcich v priebehu procesu v biodome navezenej podsitnej frakcie zmesového komunálneho odpadu.
Biodom je z troch strán uzatvorený obvodovými stenami, ktoré sú konštrukčne riešené buď monolitickými betónovými stenami alebo sú postavené z prefabrikovaných betónových blokov. Z čelnej strany je zabezpečené otváranie a zatváranie biodomu elektricky ovládanými navíjacími hliníkovými bránami. Prevzdušňovací systém tvorí vzduchotechnické potrubie ktoré sa ukladá na podkladový betón a následne je zaliate do finálnej nivelety podlahy s armovaním. Podlaha je vyspádovaná a priesaková kvapalina sa zbiera v šachtách, ktoré zároveň slúžia na protitlak vzduchu vháňanému do vzduchotechnického potrubia. Ak kvapalina v šachte dosiahne hladinu spodnej časti vzduchotechnického potrubia, cez výtokové potrubie vyteká von do zberného kanalizačného systému a do retenčnej nádrže.
Prekrytie biodomu je riešené trapézovou strešnou krytinou a vzduchotesnou membránou, ktorá má ochrannú funkciu hornej konštrukcie ale slúži aj k vyzrážaniu vody z odparu, ktorá sa vracia späť do zakládky a tým zachraňuje množstvo vlhkosti/vody, ktorá je potrebná pri hygienizačnom procese, v opačnom prípade by unikla do priestoru. Priestor medzi strechou a membránou je ohrievaný slnečnou energiou z hornej strany a zo spodnej strany teplom uvoľňovaným biotechnologickým procesom. Vlhkosť časom klesá výmenou vzduchu preto je potrebné zavlažovať zakládku mechanicky obsluhou alebo je voliteľná možnosť dodávky zavlažovacieho systému. Zakládku je potrebné zavlažovať hlavne v letných mesiacoch, bez vlhkosti proces nefunguje. Pri stavbe je potrebné zabezpečiť prípojky vody, elektroinštalácie, kanalizácie a internet. Súčasťou stavby biodomu je aj technologická miestnosť - kancelársky kontajner, v ktorom je umiestnená centrálna riadiaca jednotka. Táto na základe informácií ovláda proces zapínaním a vypínaním jednotlivých dúchadiel. Vertikálny biofilter eliminuje pachovú zložku výduchovej vzdušniny, do ktorého je potrebné zabezpečiť priebežné dopĺňanie kôry alebo štiepky a cca 1x za 5-7 rokov vykonať kompletnú výmenu náplne.
Technologický postup
Homogenizovaný, dostatočne vlhký substrát bude čelným nakladačom navezený do biodomu. Výška zavezenia biodomu je max. 2,8m, doba naplnenia biodomu pred jeho uzavretím a spustením procesu by nemala presahovať 5-7 dní. Kratší čas navážky optimalizuje začiatok procesu a bráni tvorbe nežiadúcich emisií. V riadiacej jednotke obsluha nastaví špeciálny režim prevetrávania počas navážky. Pred spustením procesu je nutné do zakládky vpichnúť sondy na meranie teploty a O2. Údaje vysielané sondami do centrálnej riadiacej jednotky sú nevyhnutným predpokladom správneho riadenia procesu. Hlavným indikátorom úspešného nábehu procesu je prudký rast teploty zaznamenaný riadiacou jednotkou systému.
Automatizovaný aeračný proces umožňuje reguláciu prevádzky pomocou dúchadiel, ktoré zaisťujú obsah kyslíka v rozsahu nastavených horných a dolných hodnôt, ktoré sú nastavené v riadiacej jednotke. Precízny prívod kyslíka k mikroorganizmom vylučuje nebezpečenstvo nedostatku alebo prebytku kyslíka, čo by viedlo k funkčným poruchám fermentácie.
Centrálna riadiaca jednotka spracováva údaje o teplote a obsahu kyslíka v zakládke a automaticky vyhodnocuje potrebu dodávky kyslíka do substrátu tým, že automaticky zapína a vypína dúchadlá biodomu. Obsluha v intervale min. jeden krát za deň skontroluje grafický a číselný záznam na centrálnej jednotke. Samotný systém automaticky vyhodnocuje aktuálny priebeh procesu, tzn. porovnáva aktuálne hodnoty obsahu kyslíka a teploty s optimálnymi hodnotami. Ukončenie procesu je automatické. Aerácia substrátu je automaticky nastavená tak, aby bol proces vo zvolenom čase regulovane zastavený a biodom môže byť vyprázdnený s vyskladnením zhygienizovaného produktu na dozrievaciu plochu. Redox a E.C.A. považujú drvenie a sitovanie ľahkej frakcie so zmesového komunálneho odpadu za jednoducho riešiteľný problém, ktorý zvládnu desiatky dodávateľov drvičov a sít. Spracovanie a úprava ťažkej frakcie je však výrazne náročnejší problém, ktorý na Slovensku zatiaľ zvládli len dvaja dodávatelia.*
